Џ§е нaшъ, и4же є3си2 на нб7сёхъ, да с™и1тсz и4мz твоE, да пріи1детъ цrтвіе твоE, да бyдетъ в0лz твоS, ћкw на нб7си2 и3 на земли2. Хлёбъ нaшъ насyщный дaждь нaмъ днeсь: и3 њстaви нaмъ д0лги нaшz, ћкоже и3 мы2 њставлsемъ должникHмъ нaшымъ: и3 не введи2 нaсъ во и3скушeніе, но и3збaви нaсъ t лукaвагw.
Ótče náš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da prijídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostaví nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžníkom nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď Kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako na nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes, a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. A nedopusť na nás pokušenie, ale zbav nás zlého.